Internetová doba v mojom živote začala asi na základnej škole. Mali sme informatiku a učili sme sa od úplného začiatku ovládať počítač. Internet bol zabudovaný cez kábel, vtedy ešte wifi neexistovala. Pamätám si, že som chodila na počítačový krúžok, len preto aby som sa mohla hrať hry ako bol napríklad Super Mário. To, že nám pani učiteľka dovolila si zapnúť na počítači internet bolo väčšinou za odmenu a všetci boli šťastní ako blchy, keď sme sa mohli prihlásiť na pokec a rozprávať sa s ľuďmi cez rýchlu poštu. Sú to naozaj príjemní spomienky a som rada, že  som tento zrod mohla zažiť a môžem ho teraz porovnávať.

Postupne prichádzali na scénu aj mobilné telefóny. My na základnej sme mobily ešte nemali, postupne asi na strednej sa začali objavovať v rukách spolužiakov. Ale nie tie s dotykovou obrazovkou. Na začiatku boli veľké telefóny a ťažké. Ale táto technická doba sa už vtedy celkom dosť rýchlo rozvíjala. Ani sme sa nenazdali a prišli na scénu mobily s polo dotykovou obrazovkou a farebné obrazovky spolu s fotoaparátmi. Bluetooth tiež vtedy mali len niektoré telefóny, ale naozaj rýchlo doba napredovala a za niekoľko rokov už sme mali v rukách dotykové mobily s wifi. Vtedy bolo internetové pripojenie v podnikoch obmedzené a bola to skôr rarita a preto chvíle strávené na sociálnych sieťach boli krátke a rýchle. Keď sme s priateľmi vyšli na pivo ešte sme sa rozprávali a komunikovali medzi sebou.

Táto dnešná internetová doba je aj trošku smutná. Ľudia majú imaginárnych priateľov a keď sa náhodou reálne stretnú ani nevedia medzi sebou komunikovať a nemajú si čo povedať. Zabudli sme sa rozprávať. Prečo je to tak? Pretože sú ľudia závislí od mobilu, dokonca malé deti ich vedia ovládať lepšie ako dospelí.
Na internetovej sieti je napojené doslova všetko. Televízor, alarm, počítač, tablet, domácnosť, kosačka, zavlažovací systém, mobil, registračné pokladnice a mnohé ďalšie veci. Viete ako by sme zistili v akom štádiu sme závislí my sami na internete? Skúsme si na jeden deň vypnúť mobilné dáta či celkové internetové pripojenie. Verte, zdá sa to veľmi jednoduché, ale zároveň aj to veľmi ťažké.