Základná podmienka bola, že minca na to aby predstavovala merítko ceny, musí mať určitú hodnotu, a preto sa vyrábala napr. Zo zlata, železa, olova…
Prvé mince vznikli v rokoch  650 pred n.l v  Turecku v oblastí Lýdii , mali tvar kotúča jantárovej farby a vyrábali sa z prírodnej zliatiny rýdzeho zlata a striebra ktorá niesla názov elektrum.
 Zliatiny sa prestali používať V roku 550 pred n.l  a nahradila ich razba mincí z čistého zlata a striebra, začali sa určovať hodnoty minci a tak boli použiteľné pre všetky spoločenské skupiny.

Človek na minci?
Prvý krát sa propagácia mincí začala využívať za vlády Filipa II. Macedónskeho, ktorý sa nechal vyobraziť na zlatom státeri kde bol zobrazený na dvojkolesovom voze na olympijských hrách ktoré vyhral v roku 356 pred n.l.
Od tej doby sa mince začali zlepšovať a zažívali výrazný technický rozvoj pri spracovaní a zložení no aj umelecký pokrok pri grafických zobrazení na minci.
 
Mince za Československa.
Od vzniku prvej republiky sa viedli diskusie a rokovania o novom názve a podobe meny. Nakoniec sa ujal názov koruna ktorá porazila konkurenčný názov sokol, O dizajn koruny sa postaral český sochár Otakar Španiel.

Ako prvé sa dostali do obehu
• 20,50 halierov (1921)
• 10 halierov, koruna (1922)
•2haliere, 5halierov (1923)
•5halierov (1923)
• a nakoniec 5 korún (1923)
K 10. Výročiu vzniku republiky bola razená striebornápamätná desaťkoruna,
V roku 1933 doplnili zostavu 25 haliernik spolu so striebornými 20 korunami.
Prvé zlaté, ktoré sa razili v Československu tzv. Svätováclavské dukáty. Tieto mince boli prvé zlaté mince Československa ktoré plnili úlohu obchodovania no podobne ako medaily nemali ustanovenú nominálnu hodnotu. V roku 1923-1939 bolo predaných 400 000 jednodukátov, okrem nich boli razené aj päťdukáty a desaťdukáty.
Tieto razby sa stali vysoko žiadané po celom svete a nadobudli  na hodnote, a preto sa začali svätováclavské dukáty raziť na účely medzinárodného obchodu a doteraz sú vysoko cenené.