Od malička sme, my ľudia, naučení organizovať alebo chodiť na oslavy. Či už je to rodinná oslava narodenín, jubileí, svadieb, alebo párty u kamarátov, v škole, v mestských zariadeniach. Niektorí z nás takéto akcie vyhľadávajú, iní sa na nich jednoducho nejakým spôsobom ocitnú, ďalší ich pomaly pretrpia. Odrádzať nás od toho môže i to, že sa musíme správať slušne, musíme prísť oblečení v tom najlepšom, čo máme doma, rozprávať sa s ľuďmi, ktorých vidíme po prvýkrát. A preto môže byť maškarná párty istým spôsobom oslobodenie sa od všetkých týchto zaužívaných a silených, spoločensky žiadúcich situácií a reakcií. V kostýme sa cítime sebavedomejší, nikto nás nepozná, stotožňujeme sa s charakterom postavy, ktorú stvárňujeme a je pre nás ľahšia komunikácia a vypustenie nášho skrytého, pravého ja. A možno i vďaka tomu sa 31. október stal takým populárnym dňom na celom svete.
Na halloweenskej akcii je krásna aj rozmanitosť oblekov. Každý človek sa snaží byť čo najoriginálnejší, väčšinou sa snažia dosiahnuť toho byť najzábavnejší, alebo naopak, najstrašidelnejší. Po tohtoročnej premiére filmov To 2 či Mníška 2 budú v bytoch, internátnych izbách či kluboch prevládať ľudia prezlečení za klaunov alebo mníšky, čo nie je zlé, pretože každý kostým môže byť v niečom iný. No nie je zlé vsadiť na prezlečenie, ktoré nebude nikto čakať. Vhodnú inšpiráciu by sme mohli hľadať spred pár desiatok rokov. Tak ako detské hračky z tých čias, boli masky a kostýmy jedny z najdesivejších predmetov na trhu. Replika masky zajačika a ostatných zvierat z tej doby vám zaručia plnú pozornosť, ako i obyčajný kúsok hnedej látky z vreca pretiahnutý cez hlavu, ktorý si na krku pripevníte kúskom špagátu a vystrihnete dierky na oči. Do ruky si stačí vziať drevenú palicu s na konci pripevneným batôžtekom alebo vrecko, či košík na sladkosti.
Samozrejme, že i novodobé kostýmy sú veľmi strašidelné. Stačí si pozrieť jeden film zo série Očista. Netreba si však hneď brať motorovú pílu, samopal či veľký nôž. Stačí si dotrhať oblečenie, nastriekať ho červenou farbou, vytvoriť si na tele „rezné rany“, rozstrapatiť si vlasy a nahodiť neprítomný výraz alebo široký úsmev a doširoka otvorené oči a každý sa vám začne vyhýbať. Najlepšie však na tom všetkom je, že i keď sa v prvom momente vyľakáme, v konečnom dôsledku sa vždy poriadne zabavíme. Pretože tak, ako milujeme strašenie, tak máme radi adrenalín tvorený pri tom, ako sa necháme vystrašiť.