Home > Novinky > Piata nominácia

S piatou nomináciou Vám predstavujeme mamu. Takú obyčajnú neobyčajnú mamu. Lenka Liptáková spod Tatier vychováva sedem detí, z toho tri si osvojila z detského domova.

Zaujíma Vás jej príbeh?

S manželom Marekom sme veľmi túžili po deťoch, no nejak sa nám nedarilo, napriek tomu, že sme obaja boli zdraví. Po šiestich rokoch manželstva sa nám narodil syn Marek. Celú tú dobu, keď sa nám nedarilo otehotnieť, som si rozprávala, že Pane Bože, keď sa to raz podarí, tak si zoberieme z detského domova dieťatko, ako vďaku za tento dar. Mala to byť taká tichá dohoda. A svoj sľub som sa nakoniec rozhodla aj splniť.

Keď mal malý Marek 1,5 roka, urobili sme si s manželom psychologickú prípravu, vyplnili žiadosti, podložili potrebné dokumenty a požiadali sme o zverenie dieťatka. Keďže sme nemali žiadne nároky na dieťa /vek, pohlavie, choroby, národnosť/, ozvali sa nám behom dvoch týždňov, že majú plné domovy detí, že by sme si mohli prísť vybrať. Boli sme obaja presvedčení o tom, že dieťatko chceme, nech je aké chce, či bude choré, či bude biele, čierne, zelené, či to budú súrodenci, či bude zdravé, postihnuté , všetko nám to bolo jedno – chceli sme dieťa so všetkým, čo k nemu patrí! Cestou do Prešova sme sa rozprávali, celý celučičký čas. Báli sme sa, ako to zvládneme, či ho budeme mať radi, ako sa budeme správať, bol to taký čudný pocit, ako keď robíte skúšku z maturity a neviete čo vás čaká.

Na polceste sme zastali na parkovisku a rozhodli sme sa tak, že si zoberieme prvé dieťatko, ktoré nám sociálne pracovníčky ponúknu, nech je aké chce. Nevedeli sme si totiž predstaviť, ako by sme si dokázali listovať v katalógu a preberať medzi tými nevinnými deťmi. Prišli sme na úrad a samozrejme sme sa chveli ako osiky, s manželom obidvaja.

Presne si pamätám na tie dve ženy, ktoré nám ponúkli troch súrodencov, ktorí boli v DD už 4 roky. Albert mal vtedy 6 rokov, Nikolka 5 rokov, a Janko mal 4 roky. Môjmu mužovi spadli papiere pod stôl, keď zistil, že nakoniec sa jedná o tri deti.

Ale už sme si sľúbili, že zoberieme prvé, ktoré nám ponúknu. A nechceli sme z toho cúvnuť. Opýtali sme sa, že v ktorom detskom domove sa tie decká nachádzajú no a išli sme si po nich….

5.jún 2006 – deň kedy deckám pečiem veľkú čokoládovú tortu! Oslavujeme totiž srdiečkové narodeniny – deň kedy prišli do našich srdiečok a ostanú tam navždy. Mala som 26 rokov, 1 a pol ročného syna Mareka, 3 deti z DD a o týždeň som zistila, že som tehotná s Lenkou. Neverím tomu, že sa niekto niekedy dozvie, ako som sa cítila. Strašne som sa bála, že to nedokážem, že budem zlou mamou, vedela som o všetkých svojich nedostatkoch, nemala som žiadne skúsenosti s výchovou detí, ale jedno jediné som vedela a v tomto som si bolana 1000% istá – že tieto DETI nikdy nepôjdu späť do detského domova!

Albert má 12 rokov. Je žiakom na ZŠ Fischera v Kežmarku, s výborným prospechom, zúčastňuje sa olympiád, hrá na husle a v hre na husliach aj súťaži.

Nikolka má 11 rokov. Je žiačkou na rovnakej škole a tiež sa výborne učí, hrá na klavíri.

Janko má 10 rokov, s učením nemá najmenší problém, hrá na violončelo.

Marek má 8 rokov, tento rok v septembri ho prijali na ručnú harmoniku.

Doma máme ešte 5ročnú Lenku, 3ročnú Máriu a malého 8mesačného Michala.

Chodím spať vždy po polnoci, keď už mám všetko urobené a ráno vstávam o pol piatej už veľa rokov, aby decká nemali nikdy pocit krivdy za to, že ich je veľa. Neviem to vysvetliť, ten pocit, keď ste šťastný, hoci všetky kosti vás bolia od práce.

Viete, keby tie decká chceli mesiac, tak postavím taký obrovský rebrík a ten mesiac ja by som im priniesla. To sa nedá opísať, ráno pri raňajkách ako tancujeme, každý si pustí z youtube svoju obľúbenú pieseň a potom spievame a šantíme okolo stola, no šou 🙂

Toto je príbeh 32-ročnej ženy, Lenky Liptákovej, lúčíme sa s jej obľúbeným citátom na záver :

“ Jediným zmyslom v živote človeka je dať zmysel života niekomu inému „.

Ďakujeme Lenka, nech sa Ti darí!